SLIEPKY - bupe

Druh sliepok „ľahkého“ typu, čiže skorej sa hodia pre výrobu vajec, ako pre mäso. Vlastne práve k vôli ich farebným vajíčkam, tento druh Juhoamerickej sliepky sa začal pestovať aj v iných krajinách. Vajíčka Araucany sú strednej veľkosti a zafarbené sú na modro, ba občas sa najdu aj zelené. Sama sliepka je tiež trochu divná. Nema zvyčajný hrebeň, alebo „ružu“ na hlave, ale na zobáku má guľočku veľkosti lieskovca. Zafarbenie majú rôzne, lebo sa ich neskoršie krížilo aj s inými odrodamy, takže teraz sú čierne, čiernočervené, modré, biele, strieborné so „zlatými“ krídlami atď. Čisté odrody ešte vždy najsť v krajinách Čile, Bolívia a Peru. Do Európy sa dostali cestou španielskych konkvistadorov ešte v XVI. storočí. Ročná znáška je od 180 – 190 vajíčok.

Dvojužitkový druh, obyčajne s dvojitou „čipkou“, čiže okraje pera sú im jasnejšie. Patrí do skupiny tzv. kompozitu. V krvi má gény Orpington, Cochin, Brahma, Langshan a gény sliepok, ktoré boli priamo v okolí holandského mesta Barneveld. Vajíčka sú tmavo hnedé, farby pripraženého zrnka kávy.

Sú to veľmi pokojné sliepky a preto, ak sú vo dvore s „bezočivými“, tak po pravidle, „vytiahnu hrubší koniec“. Kohút dosahuje váhu vyše 3.5 kg. kým sliepočky niečo vyše 3 kg.

Jedna z najväčších jestvujúcich sliepok. Pravý obor. Podobný anglíckemu druhu Dorking, avšak o pôvode Brahmy už vieme podstatne menej a to i napriek tomu, že do celej debaty o pôvodnej vlasti Brahmy, zamiešal sa aj sám Charles Darwin a podľa neho, tento druh vznikol skrížením Chittergongu a Cochin. Iní predpokladali, že pôvodnou vlasťou im bude Šanghaj, alebo aj povodie rieky Brahmaputra... ako koľvek, zakotvilo sa pri Brahmaputre, čo sa neskoršie skrátilo na Brahma. Sú to veľké sliepky, vysoké, aristokratického držania a pravda, pôvodne čierne (ako skoro všetky ázijské druhy). Nejak v tom istom čase, stredom XIX. st. Brahma sa priváža do Británie a aj Spojených štátov, kde sa najsamprv pestuje ako čistý druh, robí sa na jeho zdokonalení a po tomto nastáva kríženie s inými druhmi. V Amerike sa podieľa na vzniku druhu Rhode Island, Wyondotte, kým v Anglícku sa kríži s Dorking, tzv. Old English a Hamburgh, Houdan, Malaj, ba aj so španielskou Minorkou atď. Dnešné Brahmy sú rozličného zafarbenia. Nohy majú obrastené perím (gate) a ako nosnice sú priemerné, vajíčka sú hnedé a ako vták na stôl, sú vynikajúce. Na dvore sú pokojné a čo je dôležité, veľmi dobre znášajú aj chladné počasie, zimu.

Jeden z čínskych druhov, ktoré sa do Anglícka dostávajú stredom XIX. st. a pre svoju veľkosť, výbornú kvalitu mäsa, pomerne dobrú znášku „čokoládových“ vajec a to aj v zimných mesiacoch, Kočin sa hneď stal jeden z najpopulárnejších vtedajších odrôd. Fanúškovia platili veľký peniaz, len aby dostali ich gény. Údajne, v 1853. roku určitý Angličan za jednu sliepku zaplatil až 2.584 britských funtov. Obrovská suma, veď v tom čase, britskí lordovia keď vyprevádzali svojho druhorodeného potomka do kolónií, tak mu obyčajne dali asi dve tisíc funtov. Za ten peniaz sa v Austrálii atď. dalo zakúpiť „lordovský majetok“, s rozlohou niekoľko tisíc hektárov, základné stádo, najať si sluhov, postaviť si nejaký dom a ďalej si žiť v pokoji. Aj tento druh bol pôvodne čierny, až tmavočervený, avšak dnes ho najsť v každej farbe. Nohy majú operené, ba perie im je aj na prstách. Oblasť pôvodu je otázna, no všeobecne prevláda mienka, že budú niekde z okolia Šanghaju. Kočin si obľúbila aj sama kráľovna Viktória a držala si ich vo svojom kráľovskom kuríne.

„Holohrlka“, alebo širšie známa Transylvánska sliepka

Dvojužitkový vták, ktorý sa dalo vidieť aj v naších dedinských dvoroch. Je to veľmi starý druh sliepok, ktorý sa vyvinul práve v našich priestoroch, v strednej Európe. Keďže má holý krk, ľahšie znáša stredoeurópske letné horúčavy, z čoho je i rentabilnejšia, lebo nepotrebuje toľko potravy, aby odolávala stresu. Práve pre túto príčinu, „holohrlky“ sa presunulo aj do pásma Blízkeho východu, kde sa pestujú ako samostatný druh, alebo sa ich využíva na kríženie s inými odrodamy. Vyznačujú sa pokojnosťou, nie sú vyhľadovné, sú veľmi oddolné na klimatické výkyvy a hlavne sú to dobré nosnice. Farba vajíčok je modrastá. Na stole ich mäso nezaostáva za inými druhmy.

Langshan / Langšan

Dvojužitkový druh prevažne čiernej, alebo tmavo gaštanovej farby, ale vyskytnú sa aj modré a sem, tam aj biele sliepky. Vyznačujú sa dobrou znáškou vajec (aj cez zimu), ktoré sú hnedej farby a aj mäso je pomerne vysokej kvality. Vyskytujú sa dva poddruhy. Langšan čínsky a Langšan Croad. Vlastne oba druhy sú v podstati staré čínske plemeno, ktoré len v Anglicku, niekde stredom XIX. st. sa zošľachtilo podľa európskeho vkusu. Pôvodne to boli len čierne sliepky. Do Anglicka sa ich priviezlo hlavne preto, lebo ich vajíčka sú hnedej farby. Celkom podľa anglického vkusu. Z tohoto dôvodu, Langšan sa využívajú na kríženie s inými druhmi, aby vajíčka boli hnedé a aby bola pomerne dobrá znáška aj cez zimu. Fanúškovia nemali pokoja, kým nedopestovali aj biely, modrý poddruh, ba aj miniatúrny, „kukučkový“ atď. Kohút dosahuje váhu okolo 3 kg. a sliepočka asi 2.5 kg.